Rozhovor s Martinom Janákom

Kedy si sa dostal na ŠpMNDaG?

Na školu som prišiel v druhom ročníku, prvý ročník som chodil do základnej školy na mojom sídlisku. Potom sa rodičia dozvedeli o tejto škole a prihlásili ma.

Ktorý učiteľ/ka ťa najviac inšpiroval/a k tomu čo robíš teraz?

No najviac ma asi inšpiroval Pavol Nemec, ktorý učil fyziku. Teraz tu už asi neučí, ale preberali sme s ním celkom zaujímavé veci.

Ako vidíš našu školu dnes ?

Je to určite škola s trochu iným prístupom. Neviem to síce úplne porovnať vzhľadom na to, že som na obyčajnú školu chodil len jeden rok, ale keď som počúval od kamarátov ako prebieha vyučovanie na klasickej škole, tak je to určite rozdiel. Aj čo sa týka výsledkov aj možností, myslím si že táto škola vie dať viac človeku, ktorý niečo chce, než obyčajná škola.

Na akú vysokú školu si sa rozhodol ísť a prečo?

Vybral som si Slovenskú technickú univerzitu a išiel som na Strojnícku fakultu, pretože vždy ma to ťahalo k technike. Najprv som chcel byť pilotom ale keď som zistil, že by ma to asi nebavilo, išiel som na „strojarinu“. Rozhodoval som sa ešte medzi Brnom a Bratislavou, ale asi kvôli rodine som sa rozhodol ísť na bratislavskú univerzitu.

Pred dvoma rokmi ste ty a tvoji dvaja bývalí spolužiaci vyhrali tretie miesto na celosvetovom kole v súťaži Red Bull Basement s nápadom gyroskopickej powerbanky. Povedz nám o tom viac.

Ide v podstate o spojenie pomôcky na cvičenie a powerbanky. Keď ňou človek točí, posilňuje zápästie a zároveň nabíja powebanku vo vnútri, ktorá potom poslúži na dobitie mobilných zariadení. Taktiež sa dá nabíjať aj zo siete, takže sa dá využiť ako klasická powerbanka.

Ako rýchlo vie vaša powerbanka nabiť mobil len za pomoci točenia?

Nabíjanie powerbanky točením je pomalšie ako nabíjanie mobilu, takže mobil sa nedá nabíjať priamo, ale je treba najprv nabiť powerbanku a až potom z nej nabíjať mobil. Pri poslednom prototype nám plné nabitie powerbanky točením zabralo približne 6-8 hodín, z čoho sa dá nabiť jeden priemerný mobil. Ale stále je to len v štádiu prototypu, treba ešte veľa vecí zlepšiť.

Koho nápad bol prihlásiť sa do tejto súťaže?

Bol to nápad Braňa Brozmanna, bývalého spolužiaka tiež zo ŠpMNDaG, ktorý ma oslovil s vlastným nápadom, aby som mu s ním pomohol. Ja som riešil mechaniku a on to vlastne celé zastrešoval, potom ešte zohnal Andreja Zlámalu, ktorý riešil elektriku. Braňo nás prihlásil do súťaže len tak, aby sme si to vyskúšali (smiech).

Keď bude powerbanka dokončená, chceli by ste ju komerčne využiť?

Chceli by sme to predať buď ako nejaké riešenie alebo to reálne vyrábať, ešte uvidíme. Zakladám si teraz firmu a chcel by som to zahrnúť do môjho biznisplánu. Uvidíme, koľko na to budeme mať času, ale nechceme ten nápad nechať zomrieť.

Posunula výhra v súťaži váš projekt dopredu?

Súťaž nás hlavne posunula tým spôsobom, že sme mali nejaký deadline a museli sme na tom pracovať. Tiež nám poskytli rôzne prostriedky, dostali sme priestory na prácu, rozpočet na nákup potrebných vecí a taktiež nám požičali nové auto. My sme vtedy študovali a dosť nám pomohlo, že sme nemuseli všetko platiť z nášho vrecka, pretože nákupy elektroniky na prototypy boli celkom drahé.

Pracujete s tímom aj na nejakom ďalšom projekte?

Momentálne nie, momentálne na tom pracujem ja, pretože chalani sú teraz v zahraničí, ale určite sme otvorení novým nápadom alebo spolupráci. Myslím si, že to malo zmysel, dokázali sme si z externých zdrojov zafinancovať celý projekt. Pôvodne sme do toho išli len aby sme si takéto niečo vyskúšali a ani sme nedúfali, že by sa to mohlo dostať do takéhoto štádia.

Čo by si chcel odkázať našim čitateľom?

Vzdelanie je investícia, takže je treba dobre investovať do svojej budúcnosti. Ak človek chce a má tú možnosť, treba ju využiť a potom mu to otvorí oveľa väčšie možnosti.

Za rozhovor ďakuje Tomáš H.